Rýchlik z Prahy do Jasini – najdlhšia trasa vlaku Prvej republiky

Pred viac ako deväťdesiatimi rokmi prvýkrát vyšli spoje na najdlhšej vnútroštátnej trase medzivojnového Československa.. Išlo o vlaky – rýchlik z Prahy do Jasini na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola zhodou okolností rozhodnutím veľmocí novovzniknutého štátu pripojená v roku 1920. Trasu dlhšiu ako 1.000 km zvládli rýchliky ČSD za viac ako 18 hodín.

Vznik Československa

Podkarpatská Rus patrila pred prvou svetovou vojnou do Uhorskej časti habsburskej monarchie. Bola to krajina zanedbávaná, avšak bohatá na kvalitné lesy a ložiská soli. V roku 1919 víťazné mocnosti prijali návrh aby táto oblasť pod karpatským oblúkom bola pričlenená k novo vzniknutému Československu. V nasledujúcom roku sa tak fakticky stalo, takže naše už aj tak dlhé územie sa pretiahlo o ďalších 180 km na východ, čím získalo hranice s Rumunskom. Pre ťažbu prírodného bohatstva na Podkarpatskej Rusi bolo ovšem treba využiť existujúcu železničnú sieť. Tá bola totiž na rozdiel od ciest prevádzkyschopná.

Trať, rýchlik a doprava

Pred mladou republikou stála neľahká úloha prepojiť svoju najvýchodnejšiu časť s centrom republiky. Tak vznikla najdlhšia vnútroštátna trasa rýchliku v medzivojnovom Československu dlhá 1.053 km. Trate z Prahy do Bohumína ( 366 km ) a z Košíc do Jasini ( 334 km ) okrem peáže cez Rumunsko boli majetkom ČSD. Na úseku Bohumín – Košice prevádzkovali dopravu ČSD na účet vlastníka, teda Košicko – Bohumínskej dráhy. Prvé rýchliky Praha – Jasiň a späť vyšli v roku 1923. V súprave boli radené okrem vozňov prvej triedy, druhej a tretej triedy tiež lôžkové vozne do Košíc, do Užhorodu a do Bukurešti. Zo Spišskej Novej Vsi do Králova nad Tisou bol zaradený taktiež reštauračný vozeň. Posledný úsek z Králova nad Tisou do Jasini absolvovali rýchliky bez lôžkových vozňov.

Stanice

Vlak mal dlhšie pobyty iba v staniciach, kde sa menil rušeň, dopĺňala voda, robila sa technická kontrola, pripájali, odpájali vozne a to Česká Třebová, Přerov Bohumín, Vrútky, Spišská Nová Ves, Košice, Čop, královo nad Tisou. Okrem toho zastavoval v Pardubiciach, Olomouci, Moravskej Ostrave a Českom Tešíně. Ďalej to už bol rýchlik s mnohými zastávkami: Čadca, Žilina, Kraľovany, Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Štrbs, Poprad-Veľká, Margecany, Kysak, Legiňa-Michalany, Slovenské Nové Mesto, Baťovo, Berehovo, Sevluš, Chusť, Buštino, Ťačovo, Teresva, Rachov, a Kvasy. Na území Rumunska zastavoval ešte štyri krát.

Trať od Čopu sledovala tok rieky Tisy, ktorá sa často vylievala z brehov a tak napríklad v roku 1927 úplne zničila 4 km dlhý úsek medzi mestami Kvasy a Jasiňa. Kým bola prevádzka znovu obnovená uplynuli 4 mesiace nutné na rekonštrukciu. Konečná stanica Jasiňa ležala v najvýchodnejšej časti Československa. Žilo tu asi 9.000 ľudí – napriek tomu sa jednalo o dedinu, Na Podkarpatskej Rusi sa totiž podľa oficiálnych štatistík nachádzali iba štyri mestá – Užhorod, Mukačevo, Berehovo a Ťačovo. Rýchlik Praha – Jasiň jazdil až do nešťastného roku 1938.

Rýchlik – ukončenie prevádzky

V roku 1938 v poslednom roku prevádzky, odchádzal z Pražského Wilsonovej stanice rýchlik večer o 21.03 a do Jasini prišiel druhý deň o 15.23 popoludní. Cesta mu teda trvala 18 hodín a 20 minút. Priemerná rýchlosť bola 57,4 km/h. V opačnom smere vyrážal vlak s najdlhšou trasou za prvej republiky z Jasini o 12.52 h a do Prahy prišiel ráno o 7.51 h. Druhá dvojica vlakov ako R 6 jazdila s odchodom o 9. 18h a príchodom do Jasini o 4.52 h a späť ako R 5 z Jasini o 1.20 h a s príchodom do Prahy o 21.03 h.