Základné údaje
Výrobca : ČKD Praha
Rok výroby : 1964
Usporiadanie náprav : Co‘ Co‘
Maximálna rýchlosť : 100 km/h
Motor : K8S310DR
Výkon : 1 215 kW
Prenos výkonu : elektrický
Charakteristika a história
Motorový rušeň T 679 019 reprezentuje rad, ktorý vznikol prepracovaním staršieho projektu šesťnápravového traťového rušňa pre Argentínu z polovice 50. rokov.
Z rysovacej dosky Vlastimila Hozmana. Na základe požiadavky ČSD z roku 1959 na skúsenosti zo skúšobnej prevádzky troch prototypových rušňov naviazal projekt nového traťového šesťnápravového rušňa pre ČSD s parným generátorom na vykurovanie vlaku (T679.0) a bez neho (T678.0). Ide o skriňový rušeň s dvomi koncovými stanovišťami rušňovodiča. Prostredníctvom ôsmych závesiek spočíva skriňa na dvoch trojnápravových podvozkoch s dvojkoliami vedenými kyvnými ramenami a poháňanými tlapovými trakčnými motormi s jednostranným ozubeným prevodom. Pre parné vykurovanie vlaku slúži parný generátor typu PG 500. Zaujímavosťou je použitie trojfázových asynchrónnych elektrických motorov na pohon ventilátorov chladenia trakčných motorov a chladenia vody chladiaceho systému spaľovacieho motora. Trojfázovú palubnú sieť s premenlivou frekvenciou napája pomocný alternátor, priamo poháňaný spaľovacím motorom.
Do roku 1963 bolo vyrobených 12 rušňov radu T 678.0 a dva rušne radu T 679.0. V roku 1963 bola výroba týchto rušňov pre ČSD prerušená z dôvodu prioritného plnenia zákazky na 20 podobných rušňov DEM 2000 pre Irak. Medzičasom však vstúpila v platnosť špecializačná dohoda zemí RVHP, podľa ktorej mali naďalej vyrábať rušne tejto výkonovej kategórie výhradne iba podniky v ZSSR. Objednávka ČSD na 90 kusov rušňov tohto typu bola preto čiastočne stornovaná a v rokoch 1964 – 1965 už bolo vyrobených iba 5 rušňov T678.0 (do celkového počtu 17 ks) a 25 rušňov T679.0 (do celkového počtu 27 ks). Všetky rušne radu T679.0 boli priamo z výroby dodané do depa Zvolen, kde umožnili nahradiť parné rušne v osobnej doprave na náročných tratiach stredného Slovenska, kde vozili rýchliky, ale aj nákladné vlaky. Ich nasadenie v prevádzke postupne končilo v 90. rokoch.
Pre muzeálne účely bol rušeň získaný v roku 1992 a do depa Bratislava východ prišiel vlastnou silou. Je jediným zachovalým rušňom rady T679.0.