Prezidenti vo vlaku

V nadväznosti na minuloročné oslavy 100-ého výročia vzniku ČSR sa týmto článkom vrátime do minulých čias, keď aj niektorí prezidenti využívali koľaje železníc bývalého spoločného štátu. Cestovanie prezidenta Rudolfa Schustera železnicou je nám všeobecne známa. No pozrime sa na dávnych i menej dávnych prezidentov, ktorý cestu vlakom využívali i na oficiálne návštevy, avšak niektoré skutočnosti nám neboli známe.

Prezidenti ČSR a ČSSR

T.G. Masaryk

Začneme érou T.G. Masaryka. V tom období sa ešte veľmi nelietalo a cesta autom nebola veľmi bezpečná. Vlak teda predstavoval pre vtedajších štátnikov najlepšiu variantu. Prvá cesta T.G. Masaryka do vlasti bola viac než symbolická. Nová Československá republika mala za sebou nejaký mesiac a pol existencie a situácia v maďarsky a nemecky hovoriacich oblastiach nebola vôbec jasná.

Dňa 18. decembra vyšiel z pražského Wilsonovho nádraží zvláštny vlak v smere na Horné Dvořište. Cestovali v ňom najvýznamnejší predstavitelia štátu, aby v pohraničnej stanici privítali prezidenta. Vlak ktorým sa T.G.Masaryk vrátil do Československa mal v čele lokomotívu radu 375.0 „ hrbáča“. Vlak dorazil do Prahy dňa 21.12.1918. Vyzdobený vlak pomaly vchádzal do stanice pričom čestnú stráž tvorili francúzsky, ruský legionári a vo vlaku sa viezli zástupcovia veľmocí Dohody a zástupcovia prvej vlády. Masaryk absolvoval vlakom desiatky ciest avšak tou najznámejšou bola bohužiaľ jeho posledná cesta.

Prezident zomrel 14 septembra 1937 a v rámci štátneho pohrebu zohrala nezanedbateľnú úlohu železnica. Truhla s pozostatkami prezidenta bola 21.9.bola na lafete dela dopravená na Wilsonove nádraží, odkiaľ z 9. koľaje bol vypravený zvláštny vlak tvorený vtedy najmodernejším parným rušňom radu 464.0,  služobným vozňom, plošinovým vozňom so smútočnými vencami od hláv cudzích štátov, plošinovým vozňom s truhlou (čestnú stráž na ňom tvorili legionári) a salónnym vozňom s rodinou T.G. Masaryka a za účasti nového prezidenta Eduarda Beneša. Vlak č. 7253 odišiel o 15.15 h cez Prahu – Smíchov a Hostivici do Lán. Vláda a ďalší smútočný hostia vyrazili na pohreb do Lán o 14 minút neskôr zvláštnym vlakom č. 7255 cez Dejvice.

Eduard Beneš

Eduard Beneš, ktorý dlhé roky pôsobil ako minister zahraničia si užil cestovania vlakom až až. Tou prvou oficiálnou cestou, keď sa vracal z Paríža do vlasti, bola jazda dňa 24.9.1919. Inak železnica bola vpísaná do rodného listu jeho manželky. Dňa 16 júla 1885 sa narodila strážnikovi moldavskej dráhy Václavovi Vlčkovi dcéra Anna a to priamo v strážnom domčeku č. 118 medzi Osekem – mesto a Hrobem v Krušných horách. Jeho asi najslávnejšou cestou vlakom bola cesta krátko po oslobodení z Moravy do Prahy. V čele vlaku bol rušeň 387.032 „ Mikádo „.

Emil Hácha

Asi najtragickejšou prezidentskou cestou bola cesta vlakom 14. marca 1939, teda v deň vyhlásenia samostatného Slovenského štátu. Prezident Emil Hácha spolu s ministrom zahraničných vecí vycestoval zvláštnym vlakom z Wilsonovho nádraží na dnes už zaniknutú Anhaltskú stanicu. Tak trochu symbolický bol aj Háchov návrat do Prahy. Jeho vlak bol zámerne zmeškaný, aby ho Hitler, ktorý išiel vlakom predbehol. Toho istého dňa 15.3. zvláštnym vlakom č. 7252 prišiel do Prahy aj prvý protektor Konstantin von Neurath.

Gustáv Husák

Len pre zaujímavosť Československý prezident Gustáv Husák mal vzťah k železnici profesionálne – politický. V tzv. 6. zbore povereníkov bol vymenovaný za povereníka dopravy, teda akási obdoba ministra dopravy a verejných prác na Slovensku.